Táto útla, 80-stranová kniha je plná úprimnosti, odvahy, vďačnosti, ale aj smútku, pocitov krivdy a hnevu na situáciu.
Kniha splnila moje očakávania. Autor načrel do každej oblasti. Našla som tam nielen výpovede ľudí, ktorí v Detskom Mestečku vyrastali. Titul bol tiež obohatený aj pohľadmi samotných zamestnancov, vychovávateľov, nechýbajú ani príhovory odborníkov, či pedagogicko-psychologické náhľady a celé to dopĺňajú fotografie. Keď mi počas čítania skrsla v hlave otázka, záujem dozvedieť sa o niečom viac, vzápätí v ďalšej kapitole prišla odpoveď.
Páčil sa mi podrobný popis bežného fungovania jednotlivých rodín. Povinnosti detí v záhradke, starostlivosť o zvieratá, či učenie sa domácim ručným prácam. Viedli ich k zmysluplnému tráveniu času, zodpovednosti, starostlivosti o druhých, aj k samostatnosti. Toto všetko vo mne umocnilo príjemný pocit domova a blízkosti.
Emócia, ktorá sa nesie jednotlivými výpoveďami, dokazuje, že pre týchto ľudí to bola skutočná rodina, ku ktorej mali vzťah, ktorú milovali a často bola to jediné, čo mali. Vďaka nej získali možnosť cítiť a zažívať, že sú dôležití, niekomu na nich záleží, niekto si ich vypočuje a poľutuje ich boliestky. Možno to nebolo vždy ľahké pri toľkých deťoch v jednej rodine a nie vždy boli všetky potreby daného dieťaťa naplnené. My všetci si však v živote nesieme so sebou nejakú tú jazvičku na srdci po nenaplnenej potrebe, ktorá našu osobnosť ovplyvňuje či formuje – nech by sme žili kdekoľvek a nech by sa nám druhí akokoľvek snažili vychádzať v ústrety.
Bolo ťažké čítať o tom, ako deti a mládež zrazu prišli o istotu a pocit bezpečia, najdôležitejšie ľudské potreby. O tom, ako dvakrát v živote zažili tú najhoršiu stratu, stratu milovaných ľudí – raz keď prišli o rodičov v pôvodných rodinách a druhýkrát, keď sa vychovávatelia v Detskom Mestečku museli odsťahovať a nastala zmena.
Mnohé z príbehov boli náročné, dokázali zasiahnuť srdce aj orosiť oči. Myslím si, že napísať túto knihu a vypovedať toľké príbehy žiadalo aj veľa sily, odhodlania a odvahy načrieť do bolestných, ale zároveň aj tých najkrajších, spomienok. Predstavujem si to aj ako veľmi účinnú zvládaciu stratégiu, akúsi vlastnú terapiu – napísať o tom, položiť slová a zážitky na papier a vyrovnávať sa aj takýmto spôsobom so stratami a zmenami v živote.
Boli tam i príbehy veľmi inšpirujúce. Bolo by úžasné, keby aj dnešné deti v detských domovoch častejšie stretali ľudí, ktorí im môžu byť vzorom, ktorí ich môžu povzbudiť vlastnou výpoveďou a vliať do nich dôveru, že z nich niečo môže byť. Že aj oni, keď sa nevzdajú, môžu sa stať úspešným pracujúcim človekom, učiteľom či vychovávateľom. Možno by ich aj táto kniha zaujala. Priala by som im dobrých ľudí, ktorí by pri nich stáli a verili v nich.
O Detskom Mestečku som doteraz len počula. Po prečítaní knihy som sa na chvíľu stala súčasťou mnohých príbehov a veľmi by som ich autorom priala, aby v živote dosiahli a našli to, po čom ich srdce najviac túži.
Psychologička
No neviem, či to mam brať ako reklamu,... ...
Celá debata | RSS tejto debaty