OZ Naša rodina

Príklad dobrej praxe Detského mestečka

Prvé vdýchnutie Detskému mestečku pred 50. rokmi dala doc. Dobromila Iva Vaňková, ktorá zohrala v starostlivosti o „deti z ulice“ nesmierne dôležitú úlohu. Doc. Albín Škoviera vždy, keď započuje niečo o projekte Detské mestečko cez UPSVaR SR a 3. sektor spozornie, pretože o ňom už počul príliš veľa demagógie, ideologických proklamácií a neprávd (Škoviera in Brtko, Ladický, 2023). Architekt Detského mestečka Peter Brtko sa s problematikou o opustené deti prvý raz zaoberal, keď riešil detský domov pre 240 detí v atraktívnom prostredí bývalej Palehnerovej záhrady – Horský park v Bratislave. V tom období netušil, že na južnom Slovensku prídu záplavy, a tak sa zmarila jeho realizácia. Vzápätí prišla iniciatíva z trenčianskeho okresného národného výboru, kde o výstavbu Detského mestečka prejavil záujem vtedajší riaditeľ odboru školstva a kultúry Štefan Rehák, ktorý sa stal jeho prvým riaditeľom (Brtko, Ladický, 2023).     

Na rozdiel od iných detských domovov bol v mestečku základom rodičovský pár, ktorý sa staral o vlastné biologické deti a deti im zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Každá rodina bývala vo svojom rodinnom dome. Základ Detského mestečka tvorilo sedemnásť domov.  

Detské mestečko rodinného typu vyvoláva diskusie aj dodnes. Na jednej strane MPSVaR SR a prof. J. Mikloško vnímajú toto zariadenie ako izolované, deti nepripravilo do bežného a spoločenského života, pretože všetko dostávali, mali bohatý servis – plaváreň, materskú a základnú školu, zdravotné stredisko a jedáleň. Staršie výskumy PhDr. Eleny Hapákovej, CSc. z VÚDPaP SR nadpriemerne vysoko hodnotili kvalitu života (edukácie) i uplatnenie detí z Detského mestečka Zlatovce do spoločenského a občianskeho života (Hapaková, 1984).

PaedDr. Eva Čunderlíková, PhD. sa v rokoch 1978 – 2003 spolupodieľala na spoločensko-umeleckých aktivitách, ktoré zaviedol v roku 1975 v Detskom mestečku hudobný skladateľ prof. Juraj Hatrík. V knihe Návrat pedagogiky do detských domovov (2017) konštatuje, že „…liberalizácia vo výchove vyústila – ako vidíme konkrétne na príklade Detského mestečka – do maximálnej voľnosti, dá sa povedať miestami až anarchie (výpovede odchovancov v knihe B. Ladického Rodinné príbehy bez rodín). Budovanie pracovných návykov, ktoré boli 30 rokov v Detskom mestečku samozrejmosťou, výchova k zodpovednosti a samostatnosti sú už, žiaľ, minulosťou“ (Čunderlíková in Kozoň, 2017, s. 259).

Mgr. František Pavlík s manželkou zhodnotili priebeh svojho pôsobenia v Detskom mestečku ako rodičia v rokoch 1973 až 2002. Vo výchovnej skupine/bunke žilo 40 detí, z toho 10 súrodeneckých dvoj- až štvorčlenných skupín a 5 samostatných detí. Všetci dosiahli dobré vzdelanie: 6 detí vysokoškolské, 17 detí stredné s maturitou a 17 detí odborné. Do spoločenského a pracovného života sa zaradili všetci, pracujú ako učitelia, právnici, podnikatelia, vo vojenskej službe, v zdravotníctve, ako živnostníci, každý podľa svojho odboru (Pavlík in Kozoň, 2017).

B. Ladický dlhodobo kritizuje súčasnú koncepciu edukácie v Detskom mestečku, ktorá vznikla po roku 2005, že je v rozpore s „najlepším záujmom pre dieťa“. Už pred 50 rokmi psychológovia (Matějček, Dunovský, Damborská, Vaňková a ďalší) poukazovali na to, že dieťa potrebuje blízku stabilnú osobu, inak dochádza k jeho psychickej deprivácii. Takýmto domovom sa v náhradnej citovej starostlivosti stalo Detské mestečko Zlatovce v roku 1973. Ďalej B. Ladický v knihe Návrat pedagogiky do detských domovov (2017) zverejnil štatistiku o vzdelanosti[1] prvých odchovancov Detského mestečka. V roku 1983 pri 10. výročí založenia Detského mestečka získalo kvalifikáciu a vzdelanie 87 odchovancov takto[2]: vysokoškolské (8), gymnázium (5), SOŠ humanitný smer (6), SOŠ technický smer (24), SOU 3-ročné štúdium (38), SOU 4-ročné štúdium (6). Po roku 1990 nastáva ďalšia vývojová tendencia v nadobudnutom vzdelaní odchovancov bývalého Detského mestečka. V rokoch 1990 – 1997, pri jeho 25. výročí založenia, nadobudlo 170 odchovancov vzdelanie takto: vysokoškolské (8), gymnázium (2), SOU 3-ročné štúdium (84), SOU 4-ročné štúdium (17), SOŠ (20), spolu s maturitou (39). Žiaľ, nepodarilo sa nám získať štatistické údaje o vzdelanosti odchovancov (klientov CDR) v rokoch 2005 až 2023 (pozri Výročná správa 2020 – Detské mestečko (cdrzlatovce.sk).      

[1] V sledovanom čase štátne orgány prísne regulovali 15-ročný dorast do povolaní. Deti v Detskom mestečku v tom období prevyšovali kvótu študujúcich v stredných školách s maturitou. Rozloženie študujúcich v technických a humanitných smeroch zodpovedal vtedajšej spoločenskej koncepcii. Záujmom bývalého Detského mestečka bolo, aby sa štúdium detí zameriavalo na tie povolania, ktoré by im zabezpečili sociálne istoty (byt, prácu, vyšší zárobok).

[2] Kolektív autorov. 1998. Zborník príspevkov o skúsenostiach z náhradnej rodinnej výchovy pri príležitosti 25. výročia Detského mestečka v Trenčíne – Zlatovciach. Trenčín. 219 strán. SchválenéPedagogickou radou Detského Mestečka Trenčín – Zlatovce, dňa 26. 2. 1997. Určené pre vnútornú potrebu.

Výskum M. Sochovej (1998) konštatuje, že v rodinných bunkách sa postupne (2– 3 roky) deti citovo naviazali na svojich náhradných rodičov, ktorí im svojim konaním a príkladom poskytli zázemie a istotu. Chovanci sa tak odklonili od vžitých vzorcov sociálno-patologického správania, zlepšili si študijné výsledky, pretože manželské dvojice sa im individuálne venovali v maximálnej miere. Mnohokrát sa im podarilo presvedčiť deti o dôležitosti vzdelania pre ich život a uplatnenie sa v spoločnosti i v pracovnom procese (Ladický in Kozoň, 2017).

Detské mestečko vo faktoch, dátumoch a číslach

• 1963/1964 prieskum o detských domovoch
• 1965 ONV v Trenčíne pod vedením Š. Reháka vyšiel s iniciatívou vybudovať Detské mestečko Zlatovce – Trenčín
• 12. 01. 1966 definitívne rozhodnutie o výstavbe Detského mestečka
• 21. 12. 1966 položenie základného kameňa (pamätná tabuľa sa nachádza na rohu budovy základnej školy oproti vrátnici)
• 1967 začiatok výstavby areálu
• Propagátori Detského mestečka: doc. Vánková, doc. Bažány, PhDr. Sojka, PhDr. Pavlovkin, p. Haluska, p. Rehák, PaedDr. Chovanec a ďalší
• Hlavný architekt projektu Detského mestečka: Ing. arch. Peter Brtko
• Prvý riaditeľ Detského mestečka: Štefan Rehák
• Prvý riaditeľ základnej školy: PaedDr. Viktor Chovanec, CSc.
• Prvý hospodár Detského mestečka: Milan Hegeduš
• Prvá ekonómka Detského mestečka: Ing. Vilma Nagyová
• Prvý šofér Detského mestečka: Dušan Machunka
• Prvý energetik Detského mestečka: Miroslav Beták
• Komplexnú prípravnú a realizačnú dokumentáciu vypracoval: Projektový ústav pre vývoj a projektovanie školských a kultúrnych zariadení
• Plocha areálu: 11,6 ha
• Počet deti žijúcich v Detskom mestečku: 630 (údaj do októbra 1997, z nich sa 352 už osamostatnilo) 
• 01. 08. 1973 začiatok prevádzky Detského mestečka
• 24. 08. 1973 do Detského mestečka prišlo prvých 92 detí
• 03. 09. 1973 slávnostný začiatok prvého školského roka (19 tried pre 415 žiakov a 4 oddelenia školskej družiny)
• 1974 plná prevádzka Detského mestečka (16 manželských vychovávateľských dvojíc)
• 1975 slávnostne otvorenie
• 1975 Cena Dušana Jurkoviča za realizáciu Detského mestečka (P. Brtko, Ľ. Režúcha)
• 2017 Pamiatkový úrad SR dňa 08. 11. 2017 vydal rozhodnutie, ktorým vyhlásil Detský domov s areálom v Trenčíne – Zlatovciach za národnú kultúrnu pamiatku SR (Brtko, Ladický, 2023) 

Riaditelia Detského mestečka Trenčín – Zlatovce do roku 1997

Štefan REHÁK                                 (01. 01. 1972 – 31. 07. 1977)

PaedDr. Viktor CHOVANEC, CSc.    (01. 08. 1978 – 31. 01. 1990)

Milan HEGEDUŠ                              (01. 02. 1990 – 31. 12. 1990)

PhDr. Vladimír VACHALÍK, CSc.   (01. 01. 1991 – 31. 12. 1996)

Milan HEGEDUŠ                              (01. 01. 1997)

Publikácie Detského mestečka

Detské mestečko národná kultúrna pamiatka SR

Detské mestečko v Zlatovciach, ktoré je dnes súčasťou Trenčína, sa stalo Národnou kultúrnou pamiatkou SR. Išlo o iniciatívu bývalých odchovancov a ich podporovateľov. Tento Detský domov vznikol pred 50 rokmi. V súčasnosti už systém manželských dvojíc v Detskom mestečku nefunguje. Od roku 2005 sa tu o deti starajú vychovávatelia. Zámerom UPSVaR SR je opustiť areál Detského mestečka a následne ho ponúknu na predaj ako nadbytočný majetok štátu.

Záver

Žiaľ každý máme svoje povolanie a rozkazy, ktoré musíme plniť. Dejiny patria tomu, kto ich rozpráva a píše. História Detského mestečka a UPSVaR SR sa nemajú v láske. Podaktorí ľudia žijú stále v domnienke, že dnešné detské domovy (CDR) sú rodinného charakteru, ako pred rokom 1990, kde na skupinu deti chodia striedavo po 8-hodinových intervaloch tety vychovávateľky. Ale? Základne motto Úsmevu ako Dar stále znie „Transformujeme detské domovy na rodinné typy“. Na sociálnych sieťach, konferenciách a v osobnom a spoločenskom živote sa prezentujú ako z nejakej múdrej knihy. Žiaľ na zdravý sedliacky rozum im nezostáva čas. Kto opustí ostrov, tak uteká z bitky a preto prítomnosť je tlstá a neistá. Láska k deťom odkázaným na sociálnu a odbornú špecialno – pedagogicko a psychologickú pomoc a starostlivosť tu nepatrí, iba prospechárstvo a úplatky. I Detské mestečko prinieslo v rokoch 1973-2005 svoje ovocie. A ovocie prináša aj knižná publikácia DETSKÉ MESTEČKO V OBRAZOCH (2023), ktorá zachytáva sled dejov, ako Detské mestečko fungovalo v časoch, keď tam žili šťastné deti a ich náhradní, ale pred pánom Bohom skutoční rodičia.

Peter Mikloš po prečítaní rukopisu tejto publikácie a podrobnejšom preštudovaní jej obrazovej časti si uvedomil, že vznikol zaujímavý a potrebný dokument, ktorý mapuje osudy architektonicko-urbanistického, sociálno-edukatívneho fenoménu, jedinečného a jediného v našich končinách. Od jeho vzniku až po súčasnosť, súčasnosť, ktorá zďaleka nezdieľa charakter, že v roku 2017 bolo Detské mestečko v Zlatovciach zapísané do zoznamu národných kultúrnych pamiatok. (Mikloš in Brtko, Ladický, 2023)

Predkladaná knižka Detské mestečko v obrazoch je kniha, ktorých spája Detské mestečko. Je to kniha kompetentných – architekta projekčnej kancelárie a dieťaťa, ktoré v Detskom mestečku vyrastalo od útleho veku až po dospelosť. (Škoviera in Brtko, Ladický, 2023)

Literatúra

BRTKO, P. – LADICKÝ. B. 2023. Detské mestečko v obrazoch. Trenčín: SpoSoIntE, 2023. s. 105. ISBN 978-80-89533-45-9

ČUNDERLIKOVÁ, E. 2017. Kreatívne umelecké aktivity detí, s. 255-267. In Kozoň, A. a kol. 2017.Návrat pedagogiky do detských domovov. OZ Naša rodina a Spoločnosť pre sociálnu integráciu SR, Trenčín 2017. ISBN 978-80-89533-22-0

HAPÁKOVÁ, E. 1984. K problematike rodinného prostredia detí z detských domovov. In Špeciálna pedagogika I., Bratislava, 1984.

CHOVANEC, V. 1985. Výchova detí mimo vlastnej rodiny. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo. 1985. 192 s. ISBN 67-399-85

CHOVANEC, V. 1998. 25 rokov života Detského mestečka v Trenčíne – Zlatovciach. In Zborník príspevkov o skúsenostiach z náhradnej rodinnejvýchovy pri príležitosti 25. výročia Detského mestečka v Trenčíne –Zlatovciach. Trenčín 1998.

KOLEKTÍV AUTOROV. 1998. Zborník príspevkov o skúsenostiach z náhradnej rodinnej výchovy pri príležitosti 25. výročia Detského mestečka v Trenčíne – Zlatovciach. Trenčín. 219 strán. Schválené Pedagogickouradou Detského Mestečka Trenčín – Zlatovce dňa 26. 2. 1997. Určené prevnútornú potrebu.

LADICKÝ, B. 2013. Rodinné príbehy bez rodín. Bratislava : H plus, 2013. 80 s. ISBN 978-80-88794-58-5

LADICKÝ, B. – REHÁK, Š. 2017. Pedagogika ako základ života v náhradnej starostlivosti. s. 109-134. In Kozoň, A. a kol. 2017.Návrat pedagogiky do detských domovov. OZ Naša rodina a Spoločnosť pre sociálnu integráciu SR, Trenčín 2017. ISBN 978-80-89533-22-0

PAVLÍK, F. 2017. Výchovno-vzdelávací systém v Detskom mestečku Trenčín-Zlatovce. s. 243-253. In Kozoň, A. a kol. 2017. Návrat pedagogiky do detských domovov. OZ Naša rodina a Spoločnosť pre sociálnu integráciu SR, Trenčín 2017. ISBN 978-80-89533-22-0

MIKLOŠ, P. 2023. Doslov. s. 50-51. In Brtko, P. – Ladický, B. 2023. Detské mestečko v obrazoch. Spoločnosť pre sociálnu integráciu SR, Trenčín 2023. ISBN 978-80-89533-45-9

ŠKOVIERA, A. 2023. Predslov. s. 6. In Brtko, P. – Ladický, B. 2023. Detské mestečko v obrazoch. Spoločnosť pre sociálnu integráciu SR, Trenčín 2023. ISBN 978-80-89533-45-9

Internetový zdroj

Výročná správa 2020 – Detské mestečko (cdrzlatovce.sk)

Autor článku

Mgr. Branislav Ladický