OZ Naša rodina

Mať dobré srdce a pochopiť slová „miluj svojho blížneho a pomôž, ako môžeš“ je základným predpokladom, ak chceme niekomu pomáhať. Ďalším predpokladom je, že sme ochotní sa podeliť so svojím „ja“, so svojou rodinou a všetkým, čo vlastníme, s tými ktorých „dostaneme“ do opatery. Stávajú sa tiež bezvýhradne našimi deťmi a budeme a chceme s nimi zdieľať i osud…

Ďalším predpokladom je fungujúca rodina s deťmi, ktorá je ochotná „adoptovať“ si ďalšie deti, ktoré žijú mimo vlastnej rodiny. Bolo ich za tie roky u nás 41, ktoré sa pripojili k našej štvorčlennej rodine. Spolu sme dlhé roky budovali svoje  a ich životné perspektívy.

Systém Detského mestečka, ktorý v tom čase predstavoval, bol veľmi účinný a dobrý model výchovy, vzdelávania a života opustených detí. Nás ako učiteľov a pedagógov veľmi oslovil a rozhodli sme sa pre život a prácu s deťmi v Detskom mestečku. Mimochodom, tento systém a projekt bol ocenený na celom svete, keď sem prichádzali návštevy, veľmi pozitívne hodnotili našu prácu. Aj my sme na rôznych exkurziách nadobudli istotu, že ideme správnym smerom a že náš systém je životaschopný a dobrý.

A predsa Detské mestečko už neexistuje, systém sa rozpadol. Prečo?

Na úvod by som povedal, že na výstavbe a chode Detského mestečka sa podieľali ľudia z celého Československa, ktorí dobrovoľnými finančnými darmi či inou pomocou podporili jeho stavbu a prevádzku. Bolo by asi veľmi zaujímavé zistiť, kde sa tieto peniaze a iné hodnoty „stratili“ či „strácajú“!

Na zániku Detského mestečka, krásneho a humánneho projektu, sa podľa môjho názoru podpísali tieto faktory:

• Ľudský faktor – vychovávatelia a ďalší zamestnanci nedokázali „kráčať“ v pravidlách systému.
• Nedoriešené finančné a pracovné podmienky vychovávateľov.
• Prevládanie ekonomických ukazovateľov nad pedagogickými a výchovnými.
• Nejasnosť a ignorancia terajšej „demokracie“ a spoločnosti. (Výpoveď manželskej dvojice z knihy Rodinné príbehy bez rodín, 2013).