Kedy povedať NIE a kedy zase povedať ÁNO? Ľudia bojujú s problémami, ako sú vzťahy bez zodpovednosti, vzťahy plné manipulácie alebo kontroly, emočné problémy, spory na pracovisku a podobne. Mnohí rodičia, učitelia, vychovávatelia, či náhradní rodičia sa pýtajú, ako uplatniť prácu vo výchove detí. Niektorí rodičia uplatňujú v dnešnej postmodernej dobe liberálno-alibistickú výchovu. Prečo deti potrebujú pracovnú výchovu?
Prečo potrebujú deti pracovnú výchovu?
Už v staroveku sa prísne oddeľovala telesná a duševná práca. Telesná práca bola považovaná za ponižujúcu a nedôstojnú, vhodnú len pre otrokov. Duševná práca bola zasa výsadou kňazov, panovníkov, filozofov a iných. Aristoteles, ako aj ďalší filozofovia, neuznávali výchovný systém telesnej práce. V diele Politika Aristoteles uvádza, že duševná a telesná práca by sa nemali vykonávať, pretože každá z týchto prác pôsobí opačne: telesná práca prekáža rozumovej činnosti a táto duši.
Zdôraznenie a význam práce pre výchovu človeka prvý jednoznačne uvádza až Ján Ámos Komenský. Vo svojich dielach píše, že je potrebné, aby sa deti naučili „nielen znášať prácu, ale aj túžiť po nej, pretože dosiahnutie toho bude veľkým pokladom v živote.“ (Baláž, 1970).
A. S. Makarenko považuje pracovnú výchovu za najdôležitejšiu podmienku mravnej výchovy, pretože „len spoločné pracovné úsilie, práca v kolektíve, pracovná pomoc ľudí a ich stála pracovná závislosť môžu utvoriť správny pomer človeka ku človeku“. Makarenko tiež uvádza, že pracovná výchova prispieva k telesnému a duševnému rozvoju. Práca má podľa neho význam aj v osobnom živote človeka, pretože mu dáva vieru vo vlastné sily, pocit veľkého uspokojenia a osobného šťastia. Makarenko dôrazne neodporúča používať akékoľvek odmeny a tresty v oblasti práce. Dieťa by nemalo byť chválené za vykonanú prácu v prítomnosti vašich priateľov a známych. Tiež sa dieťa nesmie trestať za zlý výkon alebo zle vykonanú prácu. Dôležité je, aby úloha bola splnená. (Makarenko, 1957).
Problém pracovnej výchovy v súčasnosti
Dnešná mládež nemá vytvorený kladný vzťah k práci, alebo ho majú len k určitej práci. Nevedia oceniť ľudskú prácu, ohodnotiť ju a často nemajú životný cieľ. Mnohokrát zlyhali v práci aj vo vyučovaných odboroch a preto si neveria ani iným. Majú nesprávny vzťah k spoločenskému vlastníctvu. Často jednotvárna práca, osobná a pracovná povrchnosť, podvádzanie, neochota a vyhýbanie sa povinnostiam vedú k rozporom s okolím. Okolie prestáva veriť v ich schopnosti a preto ich často vyhodia z kolektívu.
Dnešná mládež vo väčšine pozná iba svoje práva, ale zabúda na povinnosti. Nepozná hodnotu peňazí a jej hodnotový systém postráda logiku a sociálnu účelnosť. Všetko vie premeniť na cigarety, alkohol a niektorí dokonca na drogy. Tieto veci sú obyčajne ich najväčšie hodnoty. Za tieto hodnoty sú ochotní pracovať aj fyzicky. Toto vyplýva hlavne z toho, že dnešná mládež nie je vedená k práci, k úcte k práci, k práci ako mravnej a sociálnej povinnosti a sami nepracovali za odmenu tak, aby pochopili hodnotu peňazí.
Takí ľudia, ktorí sa vyhýbajú práci, majú samozrejme veľa „voľného času“ na hlúposti.
Záverom môžeme konštatovať, že proces výchovy a vzdelávania má nevyhnutný vplyv na formovanie jedinca, ako aj subjektívne predpoklady pre akceptovanie sociálnych, morálnych, spoločenských a právnych noriem našej spoločnosti. Albín Škoviera v knižnej publikácii Antona Kozoňa a kolektívu autorov Návrat pedagogiky do detských domovov poukazuje kritickým pohľadom na to, že ľudia a najmä mládež sa nevracajú k tradičným hodnotám, ale dochádza k postmodernej výchove a starostlivosti. (Škoviera in Kozoň, 2017)
„Dielo je práca a práca je program života“ (Martin Rázus, slovenský básnik, politik, dramatik, protestantský kňaz a knižný autor 1888-1937)
„Pracuj ako otrok a jedz ako pán“ (Albánske príslovie)
Použitá literatúra
Mgr. Branislav LADICKÝ, autor článku